Tento príspevok voľne nadväzuje na našu patavedeckú
prácu „Dezinformačná spoločnosť“, v ktorej sme
presvedčivými príkladmi ukázali, že namiesto informačnej žijeme
v dezinformačnej spoločnosti. Otvorenou otázkou ostalo
určenie začiatku tejto etapy vývoja, teda kedy vlastne ľudstvo
vstúpilo do dezinfomačnej doby. V ďalšom sa pokúsime aspoň
čiastočne spresniť časový údaj tejto významnej udalosti. A
ako sa na patavedcov patrí, smelo začneme od samého začiatku
existencie ľudstva.
Podľa toho, čo vieme, stvoril Boh človeka až
po niekoľkých dňoch usilovnej práce na budovaní životného prostredia
(z čoho sa mimochodom dá vcelku spoľahlivo usudzovať, že Boh
bol, resp. je, prinajmenšom sympatizantom aktivistov a hnutí za zdravé
životné prostredie). Pritom podľa všeobecne šírenej predstavy stvoril
najprv muža (pracovne nazvaného, ktovie prečo, „Adam“) a až neskôr
– bez bližšieho upresnenia času,
údajne odcudzil Adamovi rebro a použil ho ako stavebný materiál pre
stvorenie ženy, pracovne nazvanej bez akejkoľvek logiky ako „Eva“.
O takomto poradí udalostí kľúčových pre začiatok éry
ľudstva, zdá sa, nikto nepochybuje. Ako dôslední patavedci sme sa však
nedali zmiasť zdanlivo nespochybniteľným a všeobecne prijímaným
tvrdením a podrobili sme ho dôkladnej analýze ktorá ukázala, že už tu,
v tomto popise udalostí nesmierneho významu pre existenciu ľudstva,
sa objavuje kolosálna dezinformácia.
Našu analýzu začneme zdanlivou maličkosťou,
ktorá však ukazuje elementárne logické nedostatky všeobecne prijímaného
tvrdenia. Normálny ľudský jedinec má totiž párny počet rebier,
z čoho možno jednoduchým úsudkom vyvodiť, že ak by bolo skúmané
tvrdenie pravdivé, musel by mať Adam nepárny počet rebier. Kde
v Adamovi sa nachádzalo ono rebro, a prečo vlastne musel
Stvoriteľ použiť takýto nepraktický kus stavebného materiálu (však
stačil obyčajný papek a nemusel otvárať Adama), na to však
skúmané tvrdenie nedáva žiadnu odpoveď. Ako keby Stvoriteľ, ktorý
manažmentom prác na stvorení sveta presvedčivo dokázal svoju mimoriadnu
efektívnosť, náhle stratil záujem optimalizovať svoju prácu
a pre stvorenie človeka si bohvie prečo zvolil mimoriadne
komplikovaný a neefektívny algoritmus. Neurazíme Všemohúceho takýmto
zjavnym podceňovaním jeho IQ a zmienený postreh berieme ako prvý
náznak toho, že všeobecne prijímaný popis udalostí sprevádzajúcich stvorenie
človeka, vykazuje závažné logické nedostatky.
Pokračujme však v našej analýze. Je jasné, že
Stvoriteľ bol pri tvorení prvého človeka v pozícii priekopníka
a pre svoju prácu nemal žiaden vzor. Výsledok jeho prvého pokusu –
funkčný prototyp človeka sa teda nutne musel vyznačovať
niektorými nedostatkami, resp. konštrukčnými riešeniami, ktoré sa nemuseli
ukázať ako optimálne. Na druhej strane práve na základe skúseností
s prvým prototypom sa mohol Stvoriteľ pri opakovanom tvorení druhého
exempláru vyvarovať zistených problémov a druhý prototyp postaviť
s oveľa väčším zmyslom pre detaily v jeho praktickom
použití.
Pozorný pohľad na konštrukciu muža a ženy, resp.
na hlavné konštrukčné rozdiely medzi nimi nám teraz jasne indikuje, že
tvrdenie, podľa ktorého prvým človekom bol muž a žena bola
stvorená až neskôr, nezodpovedá realite. Je predsa jasné a všeobecne
známe, že konštrukčné riešenie muža mu umožňuje jednoduchý
a elegantný spôsob vylučovania tekutých splodín látkovej výmeny,
zatiaľ čo konštrukčné riešenie ženy vedie k značne
nepraktickému a nepohodlnému spôsobu realizácie takejto pre život
nevyhnutnej aktivity. Keďže nepredpokladáme, že Všemohúci je babrákom,
ktorý opakovaný prototyp nevylepší, ale naopak zhorší, je jasné že najprv
stvoril ženu a až potom muža, v ktorého konštrukcii potom uplatnil
niektoré drobné vylepšenia zlepšujúce jeho funkciu.
Naše zistenie pritom podporuje ďalšie pozorovanie
rozdielov medzi mužom a ženou. Je známe, že (až na niektoré výnimky)
u muža pohľad na dve v podstate zbytočné opuchliny
nachádzajúce sa na hrudi ženy vyvolá viac či menej intenzívnu reakciu –
krátkodobý pokus o vlastné opuchnutie. Na druhej strane u ženy
pohľad na hociktorú časť muža nevyvolá žiadnu podobnú reakciu
(ak nerátame prípadný smiech). Vysvetlenie je jednoduché – v čase,
keď Stvoriteľ tvoril ženu, muž ešte neexistoval a teda nebolo
možné do ženy zakomponovať mechanizmus reagujúci na pohľad na muža
(čo vysvetľuje aj zmienený smiech, vyjadrujúci rozpaky pri
pohľade na neznámeho tvora). Naopak, v čase prác na prvom
mužovi už prototyp ženy existoval a preto Stvoriteľ muža vybavil aj
zmieneným reakčným mechanizmom.
Vychádzajúc z nášej analýzy teraz už ľahko
vysvetlíme ďalšie známe rozdiely medzi mužmi a ženami.
Napríklad,ak doteraz neexistovalo
uspokojivé vysvetlenie prečo sú muži prevažne chlpatí a ženy nie, nám
je to úplne jasné. Na konštrukciu prvého človeka – ženy sa Stvoriteľ pripravil
a zabezpečil si potrebný stavebný materiál v dostatočnom
množstve a kvalite, ako o tom svedčí jemná ženská pokožka, príjemná
na dotyk. Na druhej strane v prípade konštrukcie opakovaného prototypu
(muža) Mu už chýbal dostatok povrchového materiálu pre finálnu úpravu, preto ho
dômyselne nahradil tým, čo mal práve poruke – a chlpatých zvierat sa
v raji pohybovalo dosť.
Náš objav taktiež korešponduje so známym faktom že ženy sú
samostatnejšie ako muži, ktorí naopak často nie sú schopní samostatného
života bez žien. Ako inak sa to mohlo vyvinúť, keď žena ako prvý
človek si musela poradiť sama, zatiaľ čo prvý muž sa už
mohol spoľahnúť na opateru prvej ženy, ktorá vďaka svojmu
prvenstvu vedela oveľa lepšie ako on ako to vo svete chodí.
Záver: Muži, ktorí ako je známe, trpia značnou
ješitnosťou, nezniesli pravdu o tom, že prvým človekom bola žena
a preto do sveta vypustili verziu stvorenia prvých ľudí,
v ktorej vystupujú ako „služobne starší“ druh. Nie je síce známe, pred
koľkými rokmi sa to stalo, ale skutočnosť, že ich verzia sa
dostala aj do biblických povestí a nie je ani v náznakoch (až
doteraz) spochybňovaná nasvedčuje tomu, že v dezinformačnej
spoločnosti žijeme už aspoň niekoľko tisícročí.