Maslo na hlave

Jozef Vyskoč

Asi každý sa aspoň raz stretol s tvrdením, že ten či onen človek „má maslo na hlave“ a z kontextu mohol vycítiť, že „maslo na hlave“ nie je čosi, čím by sa človek mal chváliť. V snahe dopátrať sa dôvodov sme pátrali hlbšie a zistili sme, že zmienené tvrdenie nemá žiaden solídny základ – už jednoduché experimenty ukážu, že maslo položené na hlave človeka sa z hľadiska výsledného efektu v podstate ničím nelíši od akéhokoľvek predmetu podobných rozmerov a hmotnosti, položeného na hlave. Podobným spôsobom sa dá overiť, že nezáleží ani na tom, o aké maslo ide – či obyčajné, bylinkové, či dokonca populárne náhrady masla stvorené z rastlinných tukov. Nepochybne teda spojenie „mať maslo na hlave“ je obsahovo úplne prázdne a prežíva len vďaka tomu, že ľudia sú vo svojej snahe predstierať istú inteligenčnú úroveň schopní tupo a bezmyšlienkovite opakovať akýkoľvek náhodný nezmysel. A netýka sa to len zmieneného masla na hlave!

Snaha ľudí prejaviť svoju (spravidla len zdanlivú) sčítanosť či dokonca inteligenciu sa často prejavuje používaním najrôznejších prirovnaní, prísloví a podobných slovných spojení. O tom, že ide len o predstieranú inteligenciu svedčí aj to, že ľudia používajú tieto slovné spojenia bez zamyslenia sa nad tým, či sú vôbec pravdivé ... V našom príspevku by sme chceli upozorniť na to, že v súčasnosti sú viaceré takéto „múdrosti“ len mlátením prázdnej slamy a ich používanie nasvedčuje skôr neschopnosť človeka zamyslieť sa nad tým, čo vlastne vysloví...

Zoberme si napríklad tvrdenie, podľa ktorého „trafená hus zagága“ – je predsa úplne jasné, že dobre trafená hus si ani nepípne a teda zmienené slovné spojenie by sa nemalo používať, resp. iba ak s príslušným spresnením. Podobne, jednoduchý experiment názorne ukáže, že neplatí „ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“ a preto používanie takto „múdrosti“ ak už o čomsi vypovedá, múdrosť to určite nie je. Praktický experiment takisto spochybní pravdivosť toho, že „pomaly ďalej zájdeš“. Rovnakým spôsobom je spochybniteľný výrok „s poctivosťou najďalej zájdeš“ – keďže nie je známy žiaden rekord v tom, ako ďaleko sa vôbec s poctivosťou niekedy zašlo, nezdá sa že by ono „najďalej“ predstavovalo nejakú významnú hodnotu.

Pozastaviť sa treba aj nad tvrdením „láska hory prenáša“ ... zdá sa, že k posledným zmenám zemského povrchu, ktoré by prípadne potvrdzovali platnosť tohto výroku, došlo veľmi, veľmi dávno – a aj tak je otázne, či boli spôsobené láskou. Buďme však objektívni – nedá sa vylúčiť ani to, že tvrdenie je pravdivé, akurát že láska na svete už dávno vymizla (čo je mimochodom celkom logické, úpravy zemského povrchu do dnešnej podoby ju museli úplne zničiť).

Pozorovateľ skúmajúci človečenstvo taktiež jednoznačne vysmeje tvrdenie, že „ráno múdrejšie večera“ – jednoduchým sledovaním ľudí sa dá ľahko overiť, že títo robia hlúposti od rána do večera a teda nie je pravda že by niektorá denná doba bola v tomto smere nejako výnimočná. Podobne slovná výzva „utri si čelo, potíš voloviny“ nie je prejavom akejsi bystrosti toho, kto ju vysloví, skôr naopak – ľudia predsa produkujú voloviny úplne zľahka, bez viditeľných známok úsilia a je preto čírym nezmyslom akokoľvek túto činnosť spájať s potom, ktorý je – ako vieme – sprievodným javom nejakej námahy.

A takto by sme mohli pokračovať ďalej ... jednoduché úvahy či pozorovanie jasne spochybňujú pravdivosť napríklad nasledovných výrokov

Hľadí ako teľa na nové vráta
Šusterove deti chodia bosé
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú
Zadarmo ani kura nehrabe

Nepodarilo sa nám ani zistiť, prečo ľudia tvrdia že „ryba smrdí od hlavy“ ... a keby aj, ako to súvisí s ľuďmi (ktorí, ako vieme, spravidla smrdia od inej časti svojho tela). Úplne scestné je tiež používanie slovného spojenia „psí život“ v negatívnom význame ... jednoduché pozorovanie predsa jasne ukazuje, že psí život je vlastne závideniahodný, bez starostí, ktoré trápia ľudí, pričom pre nefalšované šťastie stačí naozaj málo – kosť alebo gumená loptička. Naopak, údajne prajné, pozitívne ladené prirovnanie „mať peňazí ako pliev“ nie je v dnešnej dobe teda žiadnou výhrou – stačí ak zvážime, koľko sa v bežnej domácností nachádza pliev (čo dokazujú aj výsledky krátkeho prieskumu vedomostí dnešnej mládeže, ktorý ukázal, že slovo „plevy“ je vôbec veľkou neznámou).

Z vyššie uvedených príkladov (ktoré by sa nepochybne dali rozšíriť o množstvo ďalších) jednoznačne vyplýva, že je najvyšší čas aby ľudia prestali tupo opakovať najrôznejšie slovné spojenia, pretože mnohé z nich sú vo svojej podstate prázdne, nepravdivé, nehovoriac o tom že často v ostrom protiklade so skutočnosťou. Je smutné, ale pre ľudstvo celkom charakteristické, že citovanie takýchto nezmyselných spojení je pritom spravidla považované za prejav sčítanosti, duchaplnosti (!), či dokonca akejsi inteligencie (!!).