Zastavme informatizáciu, zachráňme spoločnosť, kým je čas!

Jozef Vyskoč

Našu spoločnosť zachvátil ošiaľ počítačov a Internetu, a čo je horšie, čoraz viac rastie počet tých, ktorým sa to máli a  ktorí (z nízkych a ziskuchtivých motívov, ako inak) volaním po ďalšej „informatizácii“ Slovenska sa snažia zavliecť našu krajinu do ešte hlbšieho bahna a rozkladu elementárnych ľudských hodnôt. Je najvyšší čas zastaviť túto deštrukciu a ochrániť našu spoločnosť a jej tradičné hodnoty.

My starší si ešte pamätáme krásne časy, keď sme nepoznali žiaden Internet ... počítače už boli, to hej, ale Internet našťastie nie. Informatizácia, importovaná zo skazeného Západu, však úplne pretvorila naše životy a našej mládeži odňala potešenie zo života. Kto nezažil, nevie, aký krásny pocit to bol, keď bulharské disky počítača SMEP (kapacita 2,5 megabajtu každý!!!) vydržali bezchybne fungovať celý týždeň, keď sa podarilo program vydierovaný na diernej páske už na tretíkrát nahrať do pamäte, pričom sa páska pretrhla iba raz ... aké vzrušenie sme zažívali ako študenti, keď nám operátori výpočtového strediska vrátili balíček asi tisíc diernych štítkov nášho programu pomiešaných, lebo sa im vraj rozsypali na dlážku. Ej veru, boli to krásne časy, keď novinári ešte písali o „elektrónkových počítačoch SM3-20 s pamäťou 64 kilogramov ťažkou“ (doslovný citát z vtedajšej Pravdy) či o „komputerových počítačoch“ (Večerník).

A čo namiesto toho máme teraz? Internet priniesol len skazu ... bol to Internet a jeho vyhľadávacie „engíny“, čo umožnili študentom jednej slovenskej univerzity realizovať kacírsku myšlienku overovať vedecké kvality svojho pedagóga a zničiť jeho image a kariéru tým, že umožnili objaviť a preukázať plagiátorstvo v jeho vedeckých prácach. Nebyť Internetu, dotyčný docent mohol naďalej požívať úctu študentov i svojich kolegov a po čase sa stať i profesorom ...

Bol to Internet, ktorý priniesol anglickému duchovnému e-mail s vedeckým vyvrátením existencie Santa Clausa a podnietil ho k prezentovaniu tohto dôkazu vo svojej kázni, čím naprosto zničil vianočné ilúzie prítomných nevinných dietok vo svojej farnosti.

Je to Internet, ktorému sa oprávnene kladie za vinu rapídna degradácia normálnej medziľudskej komunikácie ... áno, povedzme to priamo – zaslepenci, presadzujúci používanie Internetu či elektronického podpisu pre styk so štátnou správou surovo vrážajú klin medzi úradníkov a občanov a trhajú dobré medziľudské vzťahy medzi nimi. Okrem iného tým občanom bránia vo výkone základného demokratického práva – častými osobnými návštevami na úradoch si na vlastné oči priebežne overovať, či vysoké dane, ktoré od nich štát vyberá, sú naozaj potrebné. Oddelenie úradníkov od občanov znamená stratu priamej demokratickej kontroly občanmi, čo následne hrozí vytvorením príležitosti pre skryté znižovanie počtu úradníkov a s tým súviacim ďalším rastom nezamestnanosti, ktorý si naša ekonomika už nemôže dovoliť.

Nebyť Internetu používatelia počítačov by sa ani nedozvedeli o existencii bezpečnostných nedostatkov v softvéri, ktorý používajú, a mohli by tak oveľa lepšie vychutnávať život. Ešteže sa slovenskí novinári, nepochybne vedení ušľachtilými pohnútkami nedestabilizovať spoločnosť, systematicky vyhýbajú tým častiam Internetu, kde sa to takými informáciami len hmýri a neotravujú tak zbytočne dôležité manažmenty dôležitých inštitúcii nadmerne kvalifikovanými provokačnými otázkami o bezpečnosti ich počítačových systémov. Nemožno však vylúčiť, že sa časom v tejto komunite neobjavia čierne ovce, ktoré tieto zásady porušia a pričinia sa k narušeniu pokoja a poriadku v našej spoločnosti.

Vôbec, nebyť Internetu, na svete by bol väčší poriadok – kto mal niekedy možnosť sledovať diskusie  napríklad na SME Online, vie čo mám na mysli ... nehovoriac o tom, že by neexistovali viaceré skutkové podstaty trestných činov, čím by na svete významne klesla úroveň kriminality. V tejto oblasti Slovensko zatiaľ dokázalo odolať, nemožno si však nevšimnúť naozaj poľutovaniahodné a odsúdeniahodné iniciatívy viacerých nezodpovedných jedincov o komplikovanie slovenského legislatívneho systému pokusmi o jeho prispôsobenie sa existencii Internetu – ešte šťastie, že máme dostatok obetavých politikov, ministerských úradníkov a legislatívcov, ktorí úspešne bránia starý dobrý osvedčený systém.

Ako správni patavedci musíme objektívne priznať Internetu aj isté prínosy ... napríklad umožňuje veľmi jednoducho a efektívne vyhľadať na oponenta či politického protivníka všetko, čo kedysi na Internete utrúsil a vhodným výberom z takýchto materiálov ho zdiskreditovať. Buďme však úprimní – táto možnosť je obmedzená len na tých neopatrných jednotlivcov, ktorí sa na Internete prezentujú pod svojim vlastným menom, čo pochopiteľne protivník hodný našej pozornosti aj tak nerobí.

Ďalšie prípadné pozitívum Internetu sa môže prejaviť až po jeho skutočnom rozšírení, keď vzrastie závislosť všetkých ľudí na dostupnosti informácii z Internetu ... vhodnou kontrolou obsahu internetovských zdrojov bude potom možné relatívne jednoducho ovládať spoločnosť nahradením nie vždy vhodnej reality realitou virtuálnou. Objektívne je však potrebné zároveň poukázať na to, že toto nie je jediný a už vôbec nie najlacnejší spôsob ako učiniť ľudí šťastnými, spokojnými, nereptajúcimi ...rovnaký efekt virtuálnej reality predsa možno dosiahnuť aj systematickým a masovým využívaním vhodných drog, ako to jasnozrivo popísal známy poľský prognostik S.Lem v odbornom príspevku maskovanom ako sci-fi poviedka. Je jasné, že vytvorenie a udržiavanie virtuálnej reality pre masy ľudí pomocou Internetu a počítačov si vyžiada gigantické investície, nehovoriac o obrovskej spotrebe elektrickej energie, čím sa takáto metóda stáva ekologicky neúnosnou. Na druhej strane Lemom načrtnuté riešenie – pomocou systematického podávania drog udržiavať spoločnosť v šťastnom stave pocitu ideálneho sveta, je zrejme oveľa lacnejšie, a – čo je hlavné – aj ekologickejšie.

Čo je však najhoršie, Internet ohrozuje to, čo je nám najdrahšie – naše deti. Pripúšťame šťastné efekty existencie počítačov na rodinný život – zatiaľ čo deti ponorené do deja počítačovej hry likvidujú more najrôznejších nepriateľov, ich rodičia sa môžu venovať sebe navzájom, čím sa nepochybne podporuje úloha a súdržnosť rodiny. Situácia sa však dramaticky mení keď prejdeme od izolovaných počítačov k Internetu – reálne nám hrozí, že vďaka Internetu naša mládež zistí, že tradičný, pre obyvateľov Slovenska tak charakteristický bolestínsky prístup k životu, plný nárekov o krivdách, ktoré sa nám činia, nie je jediný možný a že existujú aj iné, radikálne odlišné spôsoby ako sa vyrovnávať s tým, čo život prináša. Tvárou v tvár takejto vážnej hrozbe straty našej identity vyzývame „Spamätajme sa, kým je čas, zastavme ďalšie šírenie Internetu a informatizáciu spoločnosti vôbec. Ľudia, nerobme TO!“