Najstaršie remeslo

Jozef Vyskoč

Je známe, že naši (ale nielen naši) žurnalisti s obľubou niečo pomenujú bez toho, aby sa čo i len pokúsili zamyslieť sa nad tým, či ich pomenovanie zodpovedá skutočnosti či aspoň má v sebe aspoň štipku logiky. Napodiv, tieto úbohé praktiky sú celkom úspešné a tak aj obyčajný nezmysel má šancu „zľudovieť“ až do takej miery, že sa málokto zamyslí nad jeho pravdivosťou či zmysluplnosťou.

Vezmime si ako príklad tzv. „najstaršie remeslo“, ako žurnalisti s obľubou nazývajú prostitúciu. Nuž, oná činnosť sa síce dá označiť za remeslo, ale žeby najstaršie ...? Však to odporuje základnej logike – využiť služby prostitútky predsa predpokladá, že si človek najprv na to našetrí, čo zase predpokladá že buď sa nejakú dobu venuje nejakému remeslu, alebo aspoň okradne niekoho, kto sa už nejakú dobu venuje nejakému remeslu a je schopný našetriť si dosť na zakúpenie služieb prostitútky. Je teda jasné že prostitúcia ako remeslo je možná len vtedy, keď sa ľudia už venujú iným remeslám, a teda už z tohto prostého dôvodu nemôže byť remeslom najstarším. Naviac, keby aj prostitúcia bola tak starým remeslom, určite by sa aspoň zmienka o ňom dostala do spoľahlivých prameňov zachytávajúcich najvýznamnejšie charakteristiky dávneho života. Aká je však skutočnosť? Preskúmajme napríklad slovenské ľudové rozprávky, ako náš obvyklý spoľahlivý zdroj informácií – vyskytujú sa v nich rôzne profesie ako kráľ, krčmár, pastier, sluha, striga, zbojník, vojak, pecivál, a tak podobne, ale zmienku o prostitútkach tam veru nenájdeme, tak akéže to môže byť „najstaršie remeslo“? S naším záverom je konzistentný aj ďalší autoritatívny zdroj, popisujúci udalosti od stvorenia sveta, teda biblia.

Tvrdenie, že prostitúcia je najstarším remeslom je teda len jedna z mnohých dezinformácii, ktorými nás zasypávajú prostriedky masovej propagandy. Ako správni patavedci sme sa však neuspokojili iba s vyvrátením ďalšej dezinformácie, ale pokúsili sme sa aj o správne vymedzenie kľúčového pojmu „najstaršie remeslo“. Ukázalo sa, že ide o mimoriadne ťažký problém, pre ktorý sa zatiaľ nepodarilo nájsť jednoznačnú odpoveď, a teda nepochybne ide o jeden z kľúčových problémov patavedy a ako taký si zaslúži ďalší výskum. V tomto príspevku aspoň zhrnieme doterajšie čiastkové výsledky a predostrieme a odôvodníme niektoré hypotézy. Aj keď zatiaľ sa nám nepodarilo sformulovať autoritatívnu odpoveď, podarilo sa nám významne zmenšiť množinu remesiel, ktoré prichádzajú do úvahy ako najstaršie.

Začneme s krátkym prehľadom známych teórií, ktoré sa nachádzajú na Internete a ktoré sa pokúšajú nájsť odpoveď nepriamo, teda tak, že sa charakterizuje pôvodná profesia Boha.

Tvrdenie 1: Boh bol architektom.
Dôkaz: ľudské telo projektoval architekt, lebo iba architekt dokáže navrhnúť vyústenie odpadového potrubia uprostred rekreačnej oblasti.

Tvrdenie 2: Boh bol elektrikárom.
Dôkaz: významným krokom v stvorení sveta bol Stvoriteľov výrok „buď svetlo“.

Tvrdenie 3: Boh bol programátorom.
Dôkaz: pred stvorením sveta bol chaos – a ten predsa dokáže spoľahlivo vytvoriť iba programátor.

Z uvedeného je zrejmé, že ťažko Bohu priradiť jedno remeslo – nesporne bol veľmi všestranný. Podarilo sa nám však dokázať, že existuje aspoň jedna profesia, ktorej sa Boh celkom určite nevenoval, čo mu len slúži ku cti ...

Tvrdenie 4: Boh nebol vedcom!
Dôkaz: Boh robil experimenty, ktorých výsledok ako Vševedúci poznal vopred – teda nemohol byť vedcom, ktorí predsa výsledky svojich experimentov dopredu nepoznajú.
Dôsledok: Boh ak aj nebol patavedcom, mal k patavede blízko...

Uvedené výsledky sú síce nesporne zaujímavé, nedávajú však spoľahlivú odpoveď na základnú otázku ... vzhľadom na predpokladanú všemocnosť Boha je predsa jasné, že všestranne zvládne v podstate skoro každé remeslo, z čoho sa však nedá usúdiť ktoré remeslo je teda najstaršie.

Pri hľadaní odpovede na základnú otázku sme teda zvolili odlišný prístup. Vychádzali sme z logického predpokladu, že prvým remeslom bola zrejme činnosť, ktorá je ľuďom takpovediac vrodená, činnosť ktorú dokážu úplne prirodzeným spôsobom vykonávať všetci, alebo skoro všetci ľudia a to aj bez  špeciálneho vzdelania či inej prípravy ... skrátka činnosť, ktorú dokáže a v praxi vykonáva praktický každý ... jediným rozdielom je len skutočnosť, že „remeselník“ za túto činnosť berie aj plat. A skutočne, tento prístup sa hneď ukázal ako mimoriadne účinný – stačí predsa už krátke, ale dôkladné pozorovanie ľudí aby sme zistili, že v podstate bez výnimky každý dokáže poučovať druhých, tzv. „rozumovať“ – a to bez ohľadu na to či má v danej oblasti formálne vzdelanie či vôbec nejaké skúsenosti. Naozaj k tomu netreba vôbec nič – koniec koncov naprostá väčšina takýchto poučovaní spočíva v opakovaní zopár prečítaných či kdesi inde odpočutých „múdrostí“ ... a ľudia evidentne ani len nezapochybujú o svojom poslaní tieto „múdrosti“ šíriť ďalej. Keďže nutkanie poučovať svoje okolie je možné pozorovať u ľudí v podstate veľmi krátko po tom, ako sa naučia vyslovovať prvé slová či krátke vety, je jasné že ide o aktivitu ktorá je takpovediac „zakódovaná“ v ľudských génoch a je teda jasným kandidátom na spresnenie „najstaršieho remesla“. Dostali sme sa teda už blízko k vyriešeniu nášho problému, ale žiaľ zatiaľ nepoznáme jednoznačnú odpoveď – existujú totiž aspoň dve remeslá – profesie, ktoré vyhovujú daným podmienkam. Kandidáti na „najstarších remeselníkov“ sú teda buď žurnalisti, alebo politici – dve skupiny ktoré sa živia poučovaním okolia prostredníctvom opakovania najrôznejších banalít, ktoré aj tak vyprodukoval ktosi iný –- pričom ten, kto tieto banality opakuje, za to dokáže brať aj plat.