Magická trojka v našom živote

Jozef Vyskoč

Trojvŕšie v slovenskom štátnom znaku vraj symbolizuje akési vymedzenie Slovenska geograficky medzi Tatrou, Matrou a Fatrou, čo je jasný nezmysel už pri pohľade na mapu, nehľadiac na to, že to evidentne vymysleli a podsúvajú Maďari (prostredné v poradí, v znaku najvyššie, má byť Matra...). Trojvŕšie, takisto ako aj 3 farby štátneho znaku sú však zrejmým faktom – čo je teda za tým? Ako ukážeme ďalej, táto skutočnosť je len logickým dôsledkom magickej úlohy, ktorú pre Slovákov zohráva(lo) číslo 3.

Všimnime si, akú významnú úlohu zohráva 3 v živote Slovákov (i iných) – napr.

~	Svätá Trojica,
~	„do tretice všetko dobré“,
~	v slovenských číslovkách sa každá dá zredukovať na 3, ktorá sa redukuje len sama na seba (príklad redukcie cifry 9 – slovo „deväť“ má 5 písmen, „päť“ má tri písmená a 3 sa redukuje sama na seba, lebo „tri“ má presne 3 písmená). Naviac, trojka je pravou polovicou osmičky.
~	v (slovenských) rozprávkach

	vystupujú 3 bratia, prípadne 3 sestry (to, že najmladší je v nich najmúdrejší, najšikovnejší, atď. určite nie je náhoda – koniec koncov aj autor tohto príspevku je najmladší z troch bratov...),
	počet hláv šarkanov bol spravidla násobok 3,
	Popoluška dostala 3 oriešky,
	aj keď boli hrdinami rozprávky 2 bratia, tak „tri dni a tri noci stúpali bratia spolu, až prišli na krížne cesty“, kde sa rozdelili,
	oslavy v rozprávkach trvajú tri dni či týždne,
	keď nie je počet hlavných hrdinov 3, tak s vysokou pravdepodobnosťou má hrdina (či obaja hrdinovia – bratia) 3 pomocníkov (3 zvieratá, alebo Dlhého, Širokého, Bystrozrakého, resp. Dlhého, Okatého a Bruchatého),
	čarovný prsteň treba 3 razy skrútiť,
	pri putovaní svetom hrdinovi rozprávky pomôžu 3 helpy – slnko, mesiac, vietor, resp. králi ohňa, vody, vetra, či králi zvierat, vtákov a rýb,
	vhodnosť kandidáta na získanie princeznej sa tiež testovala 3 testami (tri noci ju ustriehnuť, lebo mizla), resp. získaním 3 zlatých vlasov deda Vševeda či Vratka,
	keď hrdina v zakliatom zámku v tretej izbe objavil krásnu dievčinu a neuposlúchol radu nedotýkať sa jej, dôsledkom nebolo AIDS, ale trojročné putovanie kým k nej opäť nenašiel cestu a ďalšie tri roky, kým sa s dievčinou opäť dal dokopy (teda riadny trest, lebo po toľkých rokoch už zrejme nebola taká čerstvá ako keď ju prvýkrát videl)

O neobyčajne magickej úlohe trojky nás presviedčajú nielen slovenské ľudové rozprávky, ale aj život okolo nás. O.i. keď je dvojica muž a žena ponechaná osamote, pudovo sa začnú venovať aktivitám, ktoré sú spravidla nutným predpokladom na pribudnutie tretej osoby (mimochodom, aj tak dráždivé slovo „sex“ má 3 písmená, čo určite nie je náhoda!!!)

Trojka sa však vyskytuje aj v ďalších oblastiach nášho života. Vezmime si napríklad zdanlivo nelogické „žiadanie o ruku“ dievčiny – budúcej nevesty. O čo tu ide, prečo vlastne nádejný ženích svoj záujem o trvalejší kontakt s dievčinou vyjadruje žiadosťou o jej ruku – a prečo práve o ruku a nie trebárs o nohu? Vysvetlenie je vlastne celkom jednoduché – dievčina, zbavená textilnej ochrany, sa pokúša zakryť sa rukami – a zakrýva práve tie miesta, o ktoré má mládenec záujem. Žiadať „o ruku“ teda vlastne znamená žiadať pre mládenca sprístupnenie jednej zo záujmových oblastí. A komu ešte stále nie je jasné, prečo sa žiada o ruku a nie o nohu, si môže experimentálne overiť, že v tomto prípade sa v podstate nedá zakrývať si kľúčové oblasti tela vlastnými nohami.

A kde je tu už zmienená magická trojka? Stačí sa len uvedomiť, čo bude výsledkom keď mládenec „získa ruku“ – dievčine ostanú 3 končatiny a mládenec bude mať presne 2 trojice údov – jednu patriacu k dolnej a jednu k hornej časti trupu. Je jasné, že „žiadať o ruku“ dievčiny znamená snahu o dosiahnutie harmónie magickej trojky, lebo takto vytvorený manželský pár bude predstavovať spolu 3 trojice!

Vidieť, že číslo 3 v živote ľudstva zohráva naozaj významnú úlohu a preto by sme sa mali snažiť o nápravu všade tam, kde zistíme zbytočne a ničím neodôvodnené odchýlky od tejto, takpovediac prírodnej zákonitosti. Ako jednu z najviditeľnejších deformácií spomeňme napríklad hodnotenie napríklad športových výkonov. Aj tu je zaužívané oceniť prvých troch súťažiacich, čo by bolo v poriadku – ale prečo je najlepší ten, kto skončil na prvom mieste? Nepochybne ide o výsledok obyčajného zjednodušovania a duševnej lenivosti, takej typickej pre ľudstvo – na víťazstvo potom proste stačí bežať čo najrýchlejšie, skákať čo najvyššie či najďalej, poraziť všetkých protivníkov, a podobne ... skrátka, nevyžaduje sa pritom skoro žiadna významnejšia mentálna činnosť. Vyzdvihovanie prvého v poradí je potom oslavou hrubého zjednodušovania činnosti súťažiaceho len na prácu svalov. O čo zaujímavejšie by boli súťaže, kde by sa účastníci hodnotili komplexnejšie ... a je nepochybné, že keby sa za víťaza považoval ten, kto by skončil nie na prvom, ale presne na treťom mieste, do súťaženia by táto požiadavka vniesla oveľa väčšie nároky na inteligenciu, kombinačné schopnosti, postreh a okamžitú reakciu na konanie súperov. Skrátka, víťazom by sa stal naozaj komplexne pripravený súťažiaci, ktorý by okrem svalov preukázal aj iné, oveľa cennejšie kvality. A azda niet pochýb o tom, že súťaže s takýmto spôsobom vyhodnotenia by boli oveľa, oveľa atraktívnejšie aj pre divákov a tipujúcich. Čo je však najdôležitejšie, odstránila by sa súčasná odchýlka od harmónie, ktorú do našich životov prináša číslo 3.