O vrodenej inteligencii

Jozef Vyskoč

Priznávam sa, pred časom som urobil čosi neslýchané – v nemenovanom slovenskom periodiku som si prečítal rozhovor s blondínkou, ktorú slovenské médiá so svojim typickým hlbokým pochopením významu použitých slov označujú za celebritu. Z celého rozhovoru som si zapamätal iba jednu krátku vetu – tú, v ktorej zmienená tzv. celebrita prehlásila, že je hrdá na – citujem – „svoje prsia a svoju vrodenú inteligenciu“. Tento výrok ma fascinoval. Zatiaľ čo každý, kto sleduje naše médiá, sa môže bez problémov presvedčiť, že v prípade prvej polovice výroku je hrdosť celebrity namieste, zmienka o inteligencii v suvislosti s prejavmi celebrity pôsobila ako naprosto cudzí element. Na druhej strane, keďže celebrita v prvom prípade očividne nepreháňala, nedalo sa vylúčiť že aj na druhej časti výroku čosi je, len to – na rozdiel od pŕs celebrity – akosi prehliadame.

Ako seriózny patavedec som sa pokúsil zistiť, ako sa mohlo stať že celebrita je hrdá na čosi, sa zdá byť nepostrehnuteľné. Čo je to vlastne inteligencia? Týmto pojmom sa bežne označuje dosiahnutie akéhosi vyššieho stupňa múdrosti, duševnej vyspelosti, súdnosti danej osoby. Následný patavedecký výzkum ukázal, že celebrita vôbec, ale vôbec nepreháňala ... presnejšie, že nielen celebrita, ale v podstate všetky ženy majú vrodené vlastnosti, ktoré sa celkom oprávnene dajú označiť za prejavy značnej duševnej vyspelosti, múdrosti ... a ktoré naopak muži postrádajú, väčšina z nich dokonca po celý život.

Pre celý výskum je kľúčové pochopenie, čo sa vlastne skrýva pod pojmami inteligencia, čiže po slovensky múdrosť. Nebudeme si všímať plané teoretické úvahy, ale sústredíme sa na to, ako sa vlastne inteligencia prejavuje, teda ako možno pozorovaním overiť, či je niekto inteligentný alebo nie. Jednoznačnú odpoveď dáva kľúčové motto filmu Wag the Dog: „Prečo pes vrtí chvostom? Pretože je múdry ... keby bol múdry chvost, vrtel by psom!“. Z uvedeného jasne vyplýva, že inteligencia, múdrosť sa spája so schopnosťou ovládať niekoho, resp. nenechať sa ovládať tým druhým. A o tom, kto koho v dvojici muž-žena ovláda, niet najmenších pochýb, stačí sa okolo seba len dobre poobzerať ... Obzvlášť viditeľné príklady možno nájsť pozorovaním manželských dvojíc v obchodoch – žena vyberá tovar a priam žiari, zatiaľ čo jej partner evidentne „nie je vo svojej koži“, ale viditeľne si netrúfa ani len zaprotestovať a len pokorne tlačí nákupný vozík a vyťahuje peňaženku, aby za tovar zaplatil. Je pravda, že sem-tam sa niektorý jednotlivec mužského rodu pokúsi vzoprieť sa ženskému ovládaniu, resp. ovládať svoj ženský proťajšok, ale metódy hrubej sily, ktoré pritom používa, ani s tou najväčšou dávkou fantázie nemožno označiť za prejavy inteligencie.

Iným príkladom múdrosti žien je, že sa úspešne vyhýbajú ťažkým, nebezpečným či namáhavým činnostiam a dokonca sa im podarilo dosiahnuť, že takéto činnosti vykonávajú muži, a to ešte dobrovoľne – napríklad vzájomné zabíjanie sa vo vojnách, či v podstate každá fyzicky náročnejšia činnosť. A to, že naozaj ide o vrodenú múdrosť, vidieť aj z toho, že schopnosťou ovládať mužské pohlavie vládnu ženy už od útleho veku.

Za povšimnutie stojí, aké techniky vlastne ženské pohlavie využíva pri svojom trvalom ovládaní mužského pohlavia. Predovšetkým, ženy pochopili jednoduchý princíp, podľa ktorého je množstvo krvi v tele muža viacmenej stále a sústreďovanie krvi na jednom mieste má za následok odkrvenie inej časti tela. A tak ženy vhodnou voľbou svojho oblečenia, pohybmi či inými náznakmi sa usilujú dosiahnuť, aby sa čo najviac krvi hromadilo vo vybranej komponente spodnej časti mužského tela – pretože tak zabezpečia permanentné odkrvovanie mužského mozgu a následný útlm prípadných duševných schopností mužov (ak vôbec nejaké majú).

Vrodená múdrosť žien sa však prejavuje aj v tom, že sa nespoliehajú len na jednu kľúčovú techniku. Všimnime si napríklad ďalšie techniky, ktoré používajú pri ovládaní mužov, a ktoré sú mimoriadne efektívne aj pri minimálnom vynaloženom úsilí. Vo vzťahu muž-žena totiž ženy vmanévrovali mužov do pozície, že títo majú byť aktívni, majú sa uchádzať o priazeň, resp. častokrát iba pozornosť ženy ... ženy sú takto v mimoriadne výhodnej pozícii akéhosi rozhodcu, ktorý rozhoduje v hre bez stanovených pravidiel. To, že nie sú stanovené žiadne pravidlá, nie je náhoda, ale súčasť premysleného ženského postupu – muži sú tak permanentne držaní v neistote, čo je mimoriadne dôležité pre ich hladké ovládanie. Ženy teda nemusia vlastne robiť nič iné, len chladnokrvne pozorovať ako sa muži zúfalo usilujú na nich zapôsobiť, a sem-tam ich nepatrne povzbudiť, aby tí chudáci neprestali dúfať, že čosi vôbec dosiahnu a neprišli na to, že v tejto hre nemajú šancu. Na ovládnutie muža potom stačí už málo – slabý úsmev, obdivný pohľad, dotyk vlhkými perami, či matný náznak-prísľub dočasného povolenia na relatívnu samostatnosť muža pri dotýkaní sa ženy.

Za priam geniálne je možné označiť to, ako ženy dokázali využiť vo svoj prospech aj to, v čom ich muži prevyšujú – napríklad v telesnej konštitúcií. Stačilo využiť mužskú ješitnosť a vsugerovať mužom myšlienku, že je etické a správne, keď silnejší neovládajú slabších, ale práve naopak, mali by ich dokonca aj chrániť. A tak sa muži v bitkách a vojnách dobrovoľne vybíjajú medzi sebou, čím sa vzájomne oslabujú ... a vytvárajú tak ženám ešte lepšie podmienky pre svoje ovládnutie.

Nepochybne by sa dalo ešte pokračovať, jedno je však už teraz jasné – ženy sa (až na občasné výnimky) vyznačujú vrodenou schopnosťou jemne, takpovediac nepostrehnuteľne, ovládať mužov. Na rozdiel od nich keď sa o ovládanie druhých pokúšajú muži, zmôžu sa len na oveľa primitívnejšie metódy fyzického násilia, alebo vyhrážok použitia fyzického násilia. O tom, na ktorej strane sa dá hovoriť o inteligencii, nie sú žiadne pochybnosti.