Slovenské ľudové šifrovanie
(Uverejnené v Literárnom týždenníku, ročník XII, č. 1/1999, 31.decembra 1998)

Jozef Vyskoč
O tom, že slovenský ľud oddávna hlboko pochopil a precítil zásady ochrany údajov a počítačových systémov, ktoré na tzv. vyspelom Západe postupne objavujú až v tomto storočí, už niet pochýb - prinajmenšom od okamihu, kedy sme to exaktne dokázali v našom objavnom diele [5]. Náš výskum postupuje štandardným top-down prístupom, preto sme sa v spomenutom úvodnom prevratnom diele sústredili spočiatku len na základné bezpečnostné princípy, nie na konkrétne bezpečnostné techniky a algoritmy. Prišiel však čas, aby sme našu i svetovú, odbornú i laickú verejnosť oboznámili s ďalšími výsledkami nášho výskumu. Naším obvyklým, exaktne vedeckým spôsobom dokážeme, že prostý slovenský ľud už v dávnej minulosti dôkladne ovládal podstatu i jednotlivé algoritmy jednej z najprepracovanejších metód ochrany údajov - kryptológie.

Pre tých, ktorí na rozdiel od našich predkov neovládajú kryptológiu, uvedieme najprv aspoň základné kryptografické pojmy (pozri tiež celosvetovo uznávané dielo [2]). Údaje, ktoré je potrebné chrániť, sa označujú ako plaintext (otvorený, alebo tiež odkrytý text); ich prechodom cez špeciálnu transformáciu sa vytvorí tzv. ciphertext (šifrový text). Konkrétny spôsob, akým sa táto transformácia vykonáva, sa nazýva cipher (šifra).

V tomto okamihu musí každého výskumníka dôverne znalého slovenskej ľudovej slovesnosti premknúť chvenie signalizujúce nový objav. Veď zásobáreň slovenského jazyka už dávno pozná podobné slová - cifra, cifrovať [3]. Čo je ešte zaujímavejšie, jazykovedci si nie sú istí pôvodom slov cifra či cifrovať a pravdepodobne len zo zotrvačnosti predpokladajú ich možný maďarský pôvod - pozri [1]. Zdá sa však, že niet pochýb (aspoň my ich nemáme), že cifra, cifrovať a z nich odvodené slová vznikli poslovenčením pôvodného cipher. A je úplne zrejmé, že náš ľud poslovenčoval predovšetkým slová, ktoré používal v každodennom živote.

Aby sme dokázali naše hypotézy, obrátili sme sa na diela slovenskej ľudovej tvorivosti správne predpokladajúc, že sa v nich sa odráža každodenný život obyvateľov našej krajiny. Dá sa totiž očakávať, že pri tvorbe takýchto diel sa ľudoví autori nevyhnú používaniu termínov a spojení, ktoré sú pre nich obvyklé, teda bežne a často používané. Z objavu kryptografického pojmu či popisu kryptografickej procedúry v diele ľudovej tvorivosti sa teda dá usúdiť nie len, že kryptografia bola v dávnych časoch na Slovensku známa, ale aj že nešlo o znalosť obmedzenú len na niekoľko vzdelancov, ale že tvorila súčasť každodenného života našich predkov. To, že sme sa v našom hľadaní obrátili v prvom rade na texty slovenských ľudových piesní s erotickou tematikou [4], vyplýva z nášho presvedčenia, že základné ľudské potreby a priority sú prakticky nemenné, a že takéto texty potom až do súčasnosti prakticky bez zmeny, alebo len s minimálnym skreslením prenášajú hlboké poznatky nášho ľudu z dôb dávno minulých.

Pravda, naša úloha vôbec nebola jednoduchá. V [4] sme iba na jednom mieste objavili priamu zmienku o cifrovaní -

Zasranú, zašťanú chlapci vzali,
maľovanú, cifrovanú tak nahali.

Niet pochýb o tom, že to, o čom sa v uvedenom texte hovorí, sú správy, a to v rôznych formách, medzi nimi aj šifrovaná. Text evidentne naznačuje, že išlo o mimoriadne kvalitnú šifru, veď ak "chlapci" dali prednosť "zasranej, zašťanej" správe, musela byť kryptoanalýza "cifrovanej" (šifrovanej) správy mimoriadne náročná, odpudivejšia ako manipulácia so "zasranou, zašťanou". Naviac, "maľovaná" naznačuje, že pre lepšie utajenie šifrovanej správy sa využili aj prvky steganografie, teda že dôležité informácie boli ukryté v nejakom grafickom prejave. V ostatných textoch [4] sa cifrovanie priamo nespomína. Predpokladali sme, že na príčine mohli byť drobné zmeny v textoch, ktoré vznikli ústnym podaním z generácie na generáciu. Je jasné, že ak pri ústnom podaní došlo v texte k zámene slova, s najväčšou pravdepodobnosťou sa nové slovo významovo neveľmi líšilo od pôvodného. Pri analýze textov [4] sme preto vychádzali zo skutočnosti, že "cifrovanie" sa dnes v slovenskej ľudovej slovesnosti najčastejšie spája s ľudovými tancami, prípadne s hrou primášov ľudových kapiel. Prečo to tak je, necháme na ďalší výskum. Naša hypotéza je, že niekedy v minulosti na Slovensku vznikla a hojne sa používala šifrovacia metóda, ktorá otvorený text transformovala na sériu pohybov tela. Táto metóda sa zrejme stala natoľko populárnou, že najobľúbenejšie šifrové texty (t.j. postupnosti krokových variácií a pohybov tela) sa využívali na ľudových zábavách, tzv. tancovačkách, až do takej miery, že sa postupne zabudlo na im zodpovedajúce pôvodné otvorené texty. Ale vráťme sa k našej analýze textov v [4].

Z našich predchádzajúcich úvah vyplýva, že niekedy v minulosti mohlo v textoch piesní dôjsť k náhrade slova "cifruje" významovo blízkym "tancuje". A naozaj, v [4] sme objavili text

Zaspala, ňečuje
a kocúr jej medzi nohy tancuje.

ktorý evidentne potvrdzuje našu hypotézu. Je predsa zrejmé, že medzi nohami sa tancovať nedá. Inak je to s cifrovaním, teda šifrovaním, ktoré - ako vieme - už svojou podstatou vyžaduje značnú mieru súkromia pri jeho realizácií. Niet pochýb o tom, že ono v texte spomínané miesto medzi nohami nie je bežne verejne dostupné, a teda poskytuje súkromie tak potrebné pre šifrovanie. Spomínaný text pesničky teda nepochybne pôvodne znel

Zaspala, ňečuje,
a kocúr jej medzi nohy šifruje.

Keď sme si takto potvrdili náš základný predpoklad, nebol problém rozšifrovať ďalšie texty a tak nájsť ďalšie dôkazy našej teórie. Uvažujme napríklad text zo [4],

Jedna mala vyholenú
a tá druhá hladkú
a tá treťia vyžďobanú
do samého zadku

ktorý napohľad nedáva zmysel - o čom sa tam vlastne hovorí, čo je to tá "vyholená", "hladká" či "vyžďobaná"? Pod "žďobaním" sa pritom zrejme rozumie "ďobkanie", teda obdobný postup, akým sa kedysi v minulosti realizovalo známe Eratostenovo sito - ďobkaním do voskom pokrytej tabuľky sa realizovala definovaná operácia (vyškrtnutie) na postupnosti prvočísiel. A už sme doma. Znalci kryptológie si okamžite spomenú na tzv. Vernamovu šifru (v odbornom slangu tiež známu ako one-time pad), ktorá pozostáva z obdobného "ďobkania" do otvoreného textu. V odbornom slangu sa teraz princíp Vernamovej šifry vysvetľuje ako XOR otvoreného textu so šifrovacím kľúčom (po bitoch). Inak povedané, vo Vernamovej šifre sa "ďobká" do vybraných bitov otvoreného textu, pričom výsledok "ďobnutia" sa riadi hodnotou zodpovedajúceho bitu šifrovacieho kľúča. Je teda nesporné, že uvedený text hovorí o troch správach, pričom sa používa vtedajší odborný kryptografický slang - "vyholená" zrejme znamená vynulovanú správu, "hladká" zrejme znamená správu v pôvodnom tvare (otvorený text), a "vyžďobaná do samého zadku" zrejme popisuje správu kompletne ("až do samého zadku") zašifrovanú Vernamovou šifrou. Význam tohto objavu vynikne zvlášť v súvislosti s faktom, že pán Vernam objavil (my však teraz už vieme že znovuobjavil) túto šifru až v roku 1917. Že pritom nejde o obyčajnú šifru svedčí aj fakt, že je to jediná šifra, o ktorej sa podarilo matematicky dokázať, že je bezpečná. Oprávnene teda môžme byť hrdí na našich predkov, ktorí evidentne dávno pred pánom Vernamom poznali a využívali takúto skutočne bezpečnú šifru.

Ako sme však zistili, v niektorých regiónoch Slovenska bol občas badateľný nedostatok vhodných špecialistov ovládajúcich túto šifru. S prihliadnutím na nárečové odlišnosti (je však zrejmé, že termín "pichanie" je sémanticky ekvivalentný "ďobkaniu") to odhaľuje ďalší text zo [4]

Ňeňi to na Hrochoti
takího chlapíka
ej, čo by si popichau
do môjho ľajblíka

Na základe týchto skúseností z hľadania skutočného významu textov v [4] teraz už hravo rozlúštime ďalší text

Na peci sa zasíkala,
dolu pecou ťieklo,
mamka na ňu zavolala,
zakry si to peklo.

A ja si ho nezakryjem,
ňech sa Jano ďíva,
aby veďeu, aby veďeu
ako v pekle býva.

Z pedagogických dôvodov uvedieme kompletnú analýzu. Text

Na peci sa zasíkala,

evidentne naznačuje, že asi pôjde o šifrovanie (na to, aby sa mohlo "síkať", je potrebné čosi odkryť - súvislosť s "otvoreným" či "odkrytým" textom je tu zrejmá). Že je to naozaj tak, potvrdzuje hneď ďalší riadok

dolu pecou ťieklo,

veď spomenuté "tečenie" je jasnou narážkou na tzv. prúdové šifry (stream ciphers). Aj postupnosť udalostí súhlasí s procesom šifrovania - najprv sa "síka" (odkrytý text), potom "tečie" (aplikuje sa prúdová šifra). Je teda zrejmé, že v texte spomenutá pec slúžila ako šifrovacie zariadenie. Význam tohto objavu ťažko doceniť, veď skutočnosť, že v každej slovenskej domácnosti bolo šifrovacie zariadenie dokazuje, že kryptografia bola neoddeliteľnou súčasťou každodenného života nášho ľudu. Teraz je tiež už jasné, prečo sa v známej pesničke spieva "tancuj, tancuj, vykrúcaj, vykrúcaj/len mi piecku nezrúcaj, nezrúcaj"

Pokračujme však v analýze spomenutého textu. Úryvok

mamka na ňu zavolala,
zakry si to peklo.

len potvrdzuje našu doterajšiu analýzu. "Mamka" je zrejme dôverné oslovenie skúseného operátora šifrovacieho zariadenia, ktorý správne upozorňuje na potrebu dodržiavania základných bezpečnostných procedúr ("zakry si to peklo"). Z ďalšieho textu

A ja si ho nezakryjem,
ňech sa Jano ďíva,
aby veďeu, aby veďeu
ako v pekle býva.

však jasne vyplýva, že v tomto prípade nešlo o šifrovanie skutočnej správy, ale že uvedený text popisuje výcvik nového adepta na kryptológa. Oslovená osoba je zrejme inštruktorka, ktorá chce novému kryptológovi ilustrovať, aké náročné býva lúštenie zašifrovaného textu (""aby veďeu, aby veďeu/ako v pekle býva").

Nepochybne existujú aj ďalšie dôkazy vysokej úrovne kryptologickej teórie a najmä praxe slovenského ľudu, domnievame sa však, že už tu prezentovaný výber jednoznačne potvrdzuje kryptologicky bohatú históriu slovenského ľudu. Obmedzili sme sa pritom len na dôkazy, ktorých interpretácia je jednoznačná a nespochybniteľná. Medzi dôkazmi sme preto nespomenuli existenciu obce Cífer (medzi Bratislavou a Trnavou), ktorej názov naznačuje, že snáď niekedy v minulosti bola sídlom ústredného šifrového orgánu. Zatiaľ však nemáme dostatok informácií, aby sme túto hypotézu potvrdili a zároveň presnejšie určili štátny útvar (Veľkomoravská ríša?), v rámci ktorého tu bol umiestnený ústredný šifrový orgán.

Na záver by sme chceli upozorniť na virtuozitu dávnych slovenských kryptológov, ktorí dokázali transformovať otvorený text takým spôsobom, že výsledok ich transformácií dodnes lahodí oku (cifrovanie ako obohatenie tanca) i uchu (cifrovanie ako obohatenie hry primáša ľudovej hudby). Prejavy ich estetického cítenia ostro kontrastujú s pachtením sa západných kryptológov, ktorí si ako svoj cieľ stavajú nájdenie takých transformácií otvoreného textu, ktorých výsledok napodobňuje náhodnú postupnosť, technicky povedané - obyčajný šum. Odborná prevaha našich dávnych kryptológov je teda zrejmá a neoddiskutovateľná.


1. M. Ivanová-Šalingová, Z. Maníková: Slovník cudzích slov. SPN, Bratislava 1990
2. D. Kahn: The Codebreakers. Macmillan Publ. Co. New York 1967
3. Krátky slovník slovenského jazyka. VEDA, Bratislava 1989
4. Spolok skúsených spevúľ a ľudová hudba Alex: Dala by ti, dala (Slovenské ľudové erotické piesne). magnetofónová kazeta, vydaná P & ă MUSIC, 1996
5. J.Vyskoč: Tradície ochrany údajov a počítačových systémov v slovenskej ľudovej slovesnosti. TREND č. 23/1995, str. 24A