Rozum a problém (Vyšlo v Literárnom týzdenníku ročník XI,
č. 34-35/98, 20. augusta 1998)
Jozef Vyskoč
Čo je to rozum?
Nie raz som si mohol v živote vypočuť tvrdenie že "ženy nemajú rozum". Pochopiteľne,
autormi takýchto výrokov boli výlučne muži. Čo však bolo zaujímavejšie, iné ústne
prejavy autorov takýchto tvrdení vcelku jednoznačne indikovali, že - povedané
slovami klasika - títo páni by so svojim IQ poľahky prešli pod bruchom plaziaceho
sa hada. Naviac, poznám niekoľko kontrapríkladov spomenutého tvrdenia, z ktorých
niektoré navyše mimoriadne lahodia oku, čo sa už nedá povedať o autoroch spomenutého
výroku. Prirodzene sa tak ponúka otázka, čo vlastne autori takýchto tvrdení považujú
za rozum. Ako bádavý typ som sa pokúsil objasniť tento zdanlivý rozpor.
Začal som nahliadnutím do [2], kde sa uvádza
rozum -u m 1.ľudská schopnosť myslieť, uvažovať, rozmýšľať, um2.
obyč. mn. hovor. výsledok myslenia, rozmýšľania, uvažovania, mienka, názor
Slovníková definícia je teda jednoznačne na strane vyššie spomenutých kontrapríkladov.
S touto definíciou však príliš nekorešpondujú známe a ustálené slovné spojenia,
ako napríklad "byť chorý na rozum" či "chopiť sa rozumu". Zdá sa teda, že niekedy
v minulosti sa pojem rozum používal v úplne inom význame, z ktorého nám
ostali len spomenuté ustálené slovné spojenia (medzi ne zaraďujeme aj tvrdenie,
ktoré iniciovalo náš výskum). Naše pátranie sme preto zamerali na hľadanie onoho
prapôvodného významu slova rozum.
Náš výskum je ešte len v počiatkoch, dosiahli sme však isté čiastkové úspechy,
s ktorými chceme touto formou oboznámiť odborníkov a širokú verejnosť v nádeji,
že naše výsledky budú podnetom pre ďalší výskum v tejto oblasti. Ako zdroj poznania
a dôkazový materiál nám pritom poslúžil nespochybniteľný prameň [1], obsahujúci
dávne slovenské ľudové príslovia, ustálené slovné spojenia a prirovnania.
Mimoriadne veľa nám o rozume vypovedá slovné spojenie "pohnúť rozumom ako krava
chvostom". Z prirovnania s chvostom totiž vyplýva, že rozum je pravdepodobne
telesom podlhovastého tvaru, jedným koncom spojené s telom, a môže vykonávať kývavý
pohyb. Na druhej strane je jasné, že niekedy rozum stojí, ako tomu nasvedčuje
spojenie "nevie kde mu rozum stojí".
Pomocou ďalších slovných spojení sa nám podarilo približne určiť aj umiestnenie
rozumu. Napríklad, slovné spojenia ako "chytil sa rozumu" či "za rozum
sa lapil" jasne naznačujú, že rozum je na dosah ruky. Z ďalšieho spojenia
"na rozume si sedeť" zas vyplýva, že rozum sa pravdepodobne nachádza v
dolnej polovici tela.
Všimnime si tiež, že väčšina slovných spojení rozum jednoznačne viaže k mužskému
rodu ("chytil sa rozumu","za rozum sa lapil", "prešiel som mu
cez rozum" či "nevie kde mu rozum stojí"). Nemožno však prehliadnuť,
že spojenie "vziať rozum do hrsti" na rozdiel od ostatných neudáva rod,
z čoho plynie, že ženy, aj keď rozum nemajú, ho môžu vziať do hrsti. Keďže
ani už spomenuté "pohnúť rozumom ako krava chvostom" nešpecifikuje rod,
je jasné, že v princípe aj ženy môžu hýbať mužským rozumom.
Na tomto mieste sa chcem tiez poďakovať anonymnému posudzovateľovi predbežného
draftu tejto práce, ktorý poukázal na zaujímavý súvis medzi rozumom a mozgom -
citujem: "keď sa mužovi rozum prekrvuje, mozog sa mu odkrvuje".
A čo naopak?
I keď otázka rozumu nie je ešte úplne vyriešená, pripusťme, že ženy naozaj nemajú
čosi, čo muži zrejme majú a čo sa prapôvodne nazývalo rozumom. V takom prípade
však viera vo vyššiu spravodlivosť prírody vedie k presvedčeniu, že naopak aj
ženy majú čosi, čoho sa mužom nedostáva. Keďže ono neznáme čosi predstavuje akýsi
komplement rozumu, prirodzene sa nám núka možnosť použiť na jeho pomenovanie slovo
problém. Pracovná hypotéza bude teda znieť, že ženy síce nemajú rozum,
ale majú zato problém.
Psychológovia nás tiež presviedčajú, že práve v prístupe k problémom sa prejavuje
základný rozdiel medzi mužom a ženou - žena chce o svojom probléme diskutovať,
muž ho chce riešiť, a to práve s pomocou rozumu.
Čo vlastne vieme o probléme, teda o tom, čo ženy majú a muži zrejme nie?
Problém môže byť veľký, otvorený, hlboký a horúci. Vieme tiež, že existuje
silný vzťah medzi ženským problémom a mužským rozumom, totiž že rozum sa používa
na riešenie problémov. O všeobecnom postupe pri riešení problémov
je pritom známe, že
- najprv sa odporúča vziať rozum do hrsti, ďalej
- je potrebné preniknúť do hĺbky problému, a
- konečné vyriešenie problému sprevádza príjemný pocit uspokojenia
Záver
Nepodarilo sa nám síce odhaliť pôvodný význam slova rozum, podarilo sa
nám však určiť niektoré vlastnosti, ktorými sa objekt, označovaný pôvodne ako
"rozum" zrejme vyznačoval, resp. ktoré bližšie určujú jeho polohu. Odpoveď na
otázku, čo vlastne pojem rozum v minulosti označoval, ostáva však aj naďalej
otvorená.
Žiaľ, o probléme toho vieme ešte menej ako o prapôvodnom význame slova
rozum. Chýbajú nám totiž ustálené slovné spojenia, ktoré nám tak pomohli
pri spresňovaní významu slova rozum. Azda jedinou pomôckou je známe spojenie "s
chuťou sa pustiť do riešenia problému", ktoré by naznačovalo, že pri riešení problému
môže istú úlohu okrem rozumu zohrávať aj jazyk. Dúfame však, že naša práca bude
inšpiráciou zvlášť pre mladých patavedcov a zameria ich výskumné záujmy aj týmto
smerom, t.j. k dôkladnejšiemu preskúmavaniu problémov.
[1] Pavol Dobšinský: Slovenské obyčaje, povery a čary. Nakladateľstvo Pictus,
edícia Pramene, 1993
[2] Krátky slovník slovenského jazyka. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie
vied, Bratislava 1989