Azda každý používateľ slovenčiny sa stretol so slovnými
spojeniami, ktoré pri bližšom skúmaní nutne vyvolávajú údiv ako vymykajúce sa
realite a odporujúce logike. Veď ako inak hodnotiť "Ej, veď tá z ocele jazyk má",
"Má srdce zo železa a hlavu z ocele", "Nohy založím za plece a ujdem", "Vyvalil
oči ako plánky" či "Svitá mu v hlave" (pozri P.Dobšinský: Slovenské obyčaje, povery
a čary). V rámci nášho dlhodobého projektu výskumu histórie slovenského národa
sme si teda nutne museli položiť otázku, ako vlastne Slováci dospeli k takýmto
napohľad nelogickým slovným spojeniam. Pri hľadaní odpovede sme s najväčšou pravdepodobnosťou
odhalili doteraz nepoznané okolnosti života našich predkov, ktoré týmto predkladáme
odbornej i laickej verejnosti.
Už prvé etapy nášho výskumu ukázali, že slovenčina je nesmierne bohatá na výskyt
takých napohľad nelogických slovných spojení, aké sme vo forme niekoľkých vzoriek
uviedli v úvode. V dôsledku tohto poznania sme postupne (okrem iných splodín látkovej
výmeny) vylučovali hypotézy o náhodnom vzniku takýchto spojení slov ako aj hypotézy
o ich existencii ako výlučkov tvorivých kŕčov praslovenských básnikov. Okrem obrovského
množstva je tiež pozoruhodné, ako na seba tieto slovné spojenia nadväzujú a dopĺňajú
sa. Po odseparovaní značného množstva takýchto neužitočných splodín nášho výskumu
sme tak dospeli k jednoznačnému záveru, totiž že spomenuté slovné spojenia popisujú
pradávnu realitu života našich predkov.
Naša prvotná myšlienka bola, že starostlivá analýza slovenčiny jasne dokazuje,
že naši predkovia dôkladne poznali konštrukciu pradávnych robotov či androidov.
Neskôr, keď sme si pribrali na pomoc naše obľúbené slovenské ľudové rozprávky,
sme dospeli k istému spresneniu pôvodnej myšlienky, k odhaleniu existencie vyspelej
civilizácie na, alebo v tesnej blízkosti územia Slovenska. Vychádzali sme z toho,
že draci, resp. šarkani, vyskytujúci sa v rozprávkach sú evidentnými popismi parných
strojov ("z papule mu šľahali plamene" a pod.), popis krajiny "zakliatej", resp.
ovládanej drakmi (šarkanmi) je evidentne popisom krajiny poznačenej prudkou industrializáciou
("ani vtáčika-letáčika tam niet"), Popolvárov tátošík či sedemmíľové čižmy popisujú
dopravný prostriedok (vznášadlo, vrtuľník, či niečo podobné), atď.
Vráťme sa však k už spomenutým robotom či androidom. O ich existencii svedčia
napríklad ďalej uvádzané slovné spojenia, ktoré evidentne v žiadnom prípade nemožno
aplikovať na človeka tak ako ho poznáme dnes, resp. ako ho poznáme z existujúcich
záznamov, vykopávok a iných podkladov. Veď zoberme si len známe tvrdenie, že niečo
mu/jej prerastá cez hlavu - videli ste niekedy človeka, ktorému by čosi
(korene rastliny, či čo) prerastalo cez hlavu? To je predsa úplne nepredstaviteľné,
napriek tomu sa toto slovné spojenie bežne používa. A čo iné, spojenia? Brúsi
si obyčajný človek zuby? Pletie sa vám jazyk? A čo hlava, máte ju zamotanú (zamotala
mu hlavu)? Naozaj vám niečo vŕta v hlave (žeby červotoč)? Naozaj máte
otvorenú hlavu (a kedy a ako ju zavierate)? Ak rozhadzujete ruky,
to ich potom opäť pozbierate, alebo máte zásobu náhradných? Ak už ste schopní
niekde zapustiť korene, ste spokojní s opeľovaním namiesto iných, pre bežného
človeka príjemnejších spôsobov vedúcich k rozmnožovaniu?
Taktiež je nad slnko jasnejšie, že človek vhodený do vody určite nezaspí, čo protirečí
známemu spí akoby ho do vody hodil. Na druhej strane je úplne logické,
že prvé modely strojov - robotov či androidov zrejme ešte neboli dostatočne vodotesné
a po vhodení do vody prestali fungovať, pohybovať sa, teda upadli do stavu podobného
spánku, z čoho evidentne vzniklo spomenuté prirovnanie.
Analýza slovenčiny nám jasne dokazuje existenciu ako aj niektoré konštrukčné detaily
praslovenských robotov či androidov.
Vnútorná stavba
Existenciu mechanických konštrukčných prvkov a s nimi spojených praktických prevádzkových
problémov dokazujú spojenia ako - všetkými masťami mazaný / namastil mu kosti,
ale aj len mu tak srdce piští od radosti (čo nepochybne svedčí o nedostatočnom
premazaní vnútorných mechanizmov). Slovné spojenia dobre naladený / rozladený
zas svedčia o pochopení vzťahu medzi celkovou funkčnosťou robota a dôkladnosťou,
aká bola venovaná patričnému pospájaniu jeho jednotlivých komponentov. Alternatívne
je tu súvislosť so slovným spojením brnkať na nervy, ktoré zrejme boli
zo strún a v závislosti od naladenia vydávali rôzne zvuky. Ak však niekto mal
nervy ako špagáty, brnkanie na ne zrejme nemalo žiaden efekt, čo je plne
v súlade s obvyklým chápaním významu tohto spojenia.
Pohybové ústrojenstvo bolo zrejme (prinajmenšom v niektorej generácii robotov)
kolesové, ako o tom svedčí spojenie dať pozor na zadné kolesá. O existencii
pneumatického riadenia zas svedčia termíny ako nafúkaný či nafukovať
sa. Spojenia mať chladnú / horúcu hlavu evidentne vychádzajú zo skutočnosti,
že elektronický riadiaci systém robota, ktorý býva citlivý na teplo, resp. vyžaduje
primerané chladenie, bol umiestnený v hlave.
Zrejme neskorší model bol vybavený aj odnímateľnými nohami a rukami, čo plynie
zo spojení ako nohy založím za plece a ujdem, resp. hodil rukou.
Odnímateľné boli zrejme aj oči - vypadli mu oči z jamôk / hodil okom, hlava
- zvesil hlavu, ústa - pustiť si hubu na špacír i nervy - stratil
nervy. Odnímateľné boli aj ďalšie komponenty robota, ako sila či odvaha -
stratiť guráž / nájsť odvahu / pozbierať sily. Na druhej strane jazyk robota
bol zrejme stavebným prvkom s funkciou podobnou nosníku - mať niečo na jazyku
/ čo na srdci, to na jazyku / ej, veď tá z ocele jazyk má.
Mimoriadnu pozornosť je potrebné venovať spojeniu postaviť si hlavu. V
bežnom chápaní ide o prejav akejsi svojvôle; zároveň z toho vyplýva, že prinajmenšom
jeden model robota pôvodne nemal hlavu, ale svojvôľne si ju sám postavil.
O tom, že prinajmenšom v niektorých prípadoch nebol na konštrukciu robotov použitý
bohvieaký materiál svedčia spojenia s úplne jednoznačným významom zlomené srdce
/ podlomené resp. krehké zdravie / podlamujúce sa nohy. Známe označenie, že
niekto je surový, nás vedie k záveru, že na záverečné zušľachťovanie robota
pred jeho uvedením do prevádzky v spoločnosti sa používala vhodná tepelná úprava.
Že nešlo o hocijakú úpravu vyplýva z nie práve najlepšie prijímaného významu označenia
niekoho ako pečený-varený.
O tom, že robot v sebe obsahoval aj akési pokusné políčko svedčia spojenia ako
zasiať semienko (pochybnosti), klíči v ňom podozrenie, rozosieva nenávisť či
už spomenuté prerástlo mu to cez hlavu či zapustil tam korene alebo
prirástlo mu to k srdcu. V takom prípade už nikoho neprekvapí výskyt zástupcov
fauny vo vnútri robota - mať chrobáka v hlave.
Pohon
Zdá sa, že Slováci poznali niekoľko vývojových modelov robotov, ktoré sa vzájomne
líšili prinajmenšom spôsobom pohonu. Dôkazom sú nasledovné slovné spojenia
- pre parný pohon páli mu to / vyfučalo mu to z hlavy / utekal koľko mu para
stačila / käčka sa mu parí / tak cigáni, až sa mu z hlavy kúri / je pod parou
/ naparuje sa / rozpálila ho / ale mu podkúril / sfúkol ho / vyfúkol mu to
a zrejme aj vybuchol od zlosti a zovrela mu krv v žilách
- pre spaľovací motor zapaľuje mu to, zapálil sa
Dôkazy o elektrickom pohone sa zatiaľ nepodarilo objaviť, používanie elektriny
však čiastočne naznačujú spojenia ako rozsvietili sa mu oči / len teraz sa
mu zasvietilo / svitá mu v hlave.
Ďalšie detaily z výzoru
O výzore pradávnych robotov môžme povedať nasledovné - spojenia je mu to po
srsti / je mu to proti srsti / vyprášil mu kožuch spolu so spojením kopytá
vytrčil jednoznačne ukazuje, že za vzor pre prinajmenšom jeden model robota
slúžili zatiaľ neidentifikované zvery. V tomto kontexte je tiež pozoruhodné spojenie
ošklbal ho. Iný model mal zrejme povrch (či prinajmenšom jeho časť) z dreva
alebo podobného materiálu a bol vybavený schopnosťou autonómnej zmeny vlastného
výzoru - strúhať grimasy - pomocou vlastných nástrojov, o čom svedčí napríklad
spojenie má ten dobrú papuľu, vyrúbe sa s ňou. Použitie dreva ako stavebného
materiálu potvrdzuje aj spojenie pílil mu uši. Označovanie niekoho za drsného
či tvrdého svedčí o tom, že vonkajší obal robota bol z materiálu, ktorý
poskytoval robotovi vyššiu odolnosť voči prejavom okolia ako to bolo zvykom u
mäkkých ľudí.
Rozmery robotov naznačujú také spojenia, ako To je papuľa! So senaným
vozom by sa môh´ v nej obrátiť / Cigáni mu klince kujú v žalúdku / Má to v malíčku.
Roboty boli zrejme obdarené ďalšími zvláštnymi schopnosťami, ako meniť farby
(zelený od zlosti, červený od hanby, biely ako stena), či hrať všetkými
farbami.
Ustálené slovné spojenia nám naznačujú aj existenciu experimentálnych kusov robotov,
ako o tom svedčí spojenie je samé ucho. Opovržlivý význam spojenia skade-ruka,
skade-noha zas svedčí o tom, že prinajmenšom v prípade končatín robotov sa
preferovali značkové komponenty pred komponentami neznámeho pôvodu.
Riadenie robota
Za azda najväčšie prekvapenie možno považovať dôkazy o existencii softvérového
riadenia robotov. Spojenie je v druhom stave celkom jednoznačne naznačuje
chápanie robota ako konečnostatového automatu. Spojenie vryl si to do pamäte
naznačuje ďalšiu fázu vývoja, keď sa k obyčajnému konečnostavovému automatu pridala
pomerne primitívne realizovaná pamäť, čo - ako vieme z teórie automatov a zložitosti
- rozhodne zvýšilo výpočtovú silu robota. O tom, že sa vývoj nezastavil na tomto
stupni ale dospel až do štádia využívania programov podobne ako je to v súčasnosti,
svedčia aj spojenia nalial mu rozumu do hlavy / zjedol všetku múdrosť sveta
(zrejmý popis zavádzania programového vybavenia do robota). Spojenie vstúpil
do seba zas zrejme popisuje prvý zaznamenaný pokus o rekurziu.
O tom, že na Slovensku sa už v dávnej minulosti dosiahla úroveň riadenia robotov
známa na tzv. "vyspelom západe" až v poslednej pätine tohto storočia, svedčia
spojenia ako spustil sa (zrejme ide o program), má okno (v obvyklom
význame výpadku pamäte či funkčnosti tu je jasná a nespochybniteľná narážka na
Windows-y), má okno po opici (pravdepodobne dôkaz o pôvodných autoroch
Windows-ov) či stuhnúť od strachu (opäť narážka na chovanie sa Windows-ov).
Špeciálnu pozornosť si zaslúži aj otázka výroby, resp. rozmnožovania robotov.
V svetle našich objavov zaraz blednú také úspechy súčasnej "vedy", ako je klonovanie
oviec. O tom, že pre Slovákov to nebolo ničím novým, jednoznačne svedčí spojenie
ako by mu z oka vypadol, ktoré evidentne popisuje klonovanie a zároveň
naznačuje, ako sa vlastne realizovalo.
Naša teória nám teraz už jasne vysvetľuje aj už napohľad nelogické označovanie
niekoho že je teplý. Teraz je už jasné, že toto spojenie sa vyvinulo z
pozorovania prípadov, keď robot mal zle zapojený riadiaci aparát, takže okrem
badateľných excesov v správaní sa robota bolo pozorovateľné aj jeho prehrievanie.
Záver
Analýza ustálených slovných spojení používaných v slovenčine jasne dokazuje, že
na území Slovenska, alebo v jeho blízkosti, sa nachádzala vyspelá civilizácia,
schopná konštruovať roboty resp. androidy, a to vo viacerých modeloch. O tom,
že táto civilizácia mala značný vplyv aj na iné krajiny svedčí nepopierateľná
skutočnosť, že nielen na Slovensku boli v stredoveku obľúbené tresty, ktoré boli
zrejme inšpirované spomenutou civilizáciou. Veď obľúbené štvrtenie či trhanie
koňmi je evidentne analógiou najvážnejšieho trestu, ktorý mohol byť udelený robotovi
- rozobratie na prvočinitele. Obdobne populárnu predstavu pekla s jeho varením
nešťastníkov zrejme inšpirovala dôsledná snaha vyspelej civilizácie o recykláciu
materiálov z nefunkčných či vyradených robotov.
Otvorené problémy
Kde mal robot umiestnené uši (sedel si na ušiach)? Čo bol lub a kde bol
umiestnený (mať niečo za lubom)? Opisuje spojenie zrúbal sa / sťal sa
/ rozdrapoval sa samovraždu robota? Kde hryzie zlé svedomie? A čo robí
dobré svedomie? Ako sa testovala prítomnosť hanby (poznáme len výsledok testovania:
nemá v sebe ani štipku hanby)? Mal robot krídla, keď zletel dolu?
Čím sa sekala dobrota, resp. čo mu odsekol? Kto ochutnával štipľavé
/ sladké / šťavnaté reči? Ako sa vyskakuje z kože? Kam sa vylieval
žiaľ?