Úspechy slovenského manažmentu (Príspevok, prednesený 7.4.1999 na patavedeckom seminári v Bratislave)

Jozef Vyskoč

Slovo "manažment" sa v našom jazyku objavilo len relatívne nedávno. Bolo by však chybou z tejto skutočnosti dedukovať, že Slovensko nemá vlastnú históriu v tejto oblasti a teda že sme odsúdení na trpné preberania zahraničných poznatkov, obzvlášť z USA. Ako ukážeme, opak je pravdou, slovenská história ponúka príklady schopných manažérov, ktorí už dávno prakticky implementovali postupy a princípy, ktoré súčasná západná veda o manažmente objavuje až v tomto storočí, prípadne až v posledných desaťročiach či rokoch. Je len škoda, že ako svetová, tak aj súčasná slovenská náuka o manažmente ignoruje nesporný náskok, ktorý sme v praktickej aplikácií moderných princípov manažmentu mali.

Prečo to tak je? Žiaľ, na Slovensku sa príliš často stretávame so skresleným, romantizujúcim pohľadom na mnohé osobnosti našej histórie. Namiesto chladného, racionálneho zhodnotenia sa prednosť dáva "hrdinským" aspektom života a činov toho-ktorého jednotlivca, v dôsledku čoho sa stráca ich nesporný prínos pre riešenie situácií každodenného života i pre vytváranie nasledovaniahodných príkladov. Ilustratívnym príkladom takéhoto skresľovania je postava Jura Jánošíka, v dôsledku zmieneného romantizujúceho prístupu uvádzaného ako prototyp ľudového hrdinu, z čoho potom vyplývajú najrôznejšie povesti o činoch a schopnostiach menovaného. Ako ďalej ukážeme, Juraj Jánošík si naozaj zaslúži popredné miesto v dejinách nášho národa, ale nie ako romantický hrdina, ale ako mimoriadne úspešný manažér. Na jeho príklade možno názorne demonštrovať nie vždy dostatočne rozpoznaný a už vôbec nie uznávaný vklad Slovenska do pokladnice svetového poznania v oblasti manažmentu.

Naozaj, keď sa zamyslíme nad informáciami, ktoré o Jánošíkovi máme, a nebudeme si všímať zjavne romantizujúce prvky ľudovej slovesnosti (magické prvky obklopujúce Jánošíka, ako čarovná žilka v jeho opasku, a podobne), jasne nám vystúpi do popredia postava úspešného manažéra menšej slovenskej firmy. Racionálne vyhodnotenie obsahu rôznych povestí nám umožní odstrániť nános romantických prvkov a stručne popísať podstatu, v ktorej sa Jánošík evidentne vyskytuje v úlohe moderného a úspešného slovenského podnikateľa.

Osudy Jánošíka ako manažéra sú známe od okamihu, kedy Jánošík odkúpil priemernú až upadajúcu firmu (družinu) od Uhorčíka a v krátkom čase ju priviedol na výslnie. Použil pritom originálne metódy, ktoré v mnohých prípadoch na tzv. "vyspelom západe" objavili (a objavujú) až o niekoľko sto rokov neskôr. Ako príklad spomeňme hoci fakt, že v čase vtedy prevládajúcej striktne hierarchickej štruktúry organizácií (feudál, drábi, poddaní) bola Jánošíkova firma organizovaná podľa modernej tzv. maticovej štruktúry, keď jednotliví zamestnanci firmy boli pružne priraďovaní na jednotlivé zbojnícke projekty. Za geniálne možno tiež označiť Jánošíkovo riešenie problému, ktorý v posledných rokoch trápi mnohé firmy v tzv. vyspelých krajinách - problém sexuálneho obťažovania ("sexual harrasment"). Z historického podania totiž vieme, že stálymi zamestnancami Jánošíkovej firmy boli výlučne len (hôrni) chlapci, zatiaľ čo dievčatá pôsobili len ako externé spolupracovníčky. K prípadným pokusom o sexuálne obťažovanie teda v princípe nemohlo dochádzať medzi zamestnancami Jánošíkovej firmy a už tobôž nie na pracovisku firmy. Jánošík totiž naviac prakticky implementoval koncept virtuálnej firmy, teda niečo, čo sa pomaly začína vo svete objavovať až v posledných rokoch ako kontrast tradičných "kamenných" firiem. O vyspelosti Jánošíkovej firmy svedčí aj to, že evidentne účtovala v podvojnom účtovníctve, o čom svedčí známe spojenie "od book-a do book-a" (t.j. jedna kniha - book - pre "má dať", druhá pre "dal").

Pojem "firemná kultúra" ("corporate culture") sa v teórii manažmentu objavil pomerne neskoro. V dochovaných zdrojoch o Jánošíkovi však nie je problém objaviť, že náš hrdina tieto tzv. nové objavy manažérskej vedy prakticky implementoval už dávno. Zoberme si napríklad časté stretnutia Jánošíkovej družiny v slovenských krčmách (firemné konferencie), preskakovanie ohňa (firemné rituály), typický firemný odev (valaška, opasok a pištoliek dvoje) a podobne, t.j. všetko to, čo modernému manažérovi predpisuje moderná veda o manažmente. Podobne vieme, že Jánošík už dávno implementoval taký moderný prvok manažmentu ľudských zdrojov, akým je pružný pracovný čas.

Najväčšie úspechy však Jánošík dosiahol v oblasti marketing manažmentu - smelo môžme povedať, že doteraz sa nikomu nepodarilo ani len priblížiť k jeho úrovni. Povážte, púhe dva roky existencie firmy pod Jánošíkovým vedením stačili na to, aby sa jej firemná značka hlboko vryla do povedomia ľudí. Ešte aj dnes, dvestoosemdesiatšesť rokov po zániku firmy, je jej značka "Jánošík"stále živá. Môžme ju nájsť na tak rôznych miestach spoločenského života, ako sú jedálne lístky, poézia, próza, hudba, tanec, geografické pomenovania (skala, studnička a pod.), pomenovanie ulice či nábrežia (v Liptovskom Mikuláši) či pubu ("Jánošíkova koliba") a podobne. Jediným miestom, ktoré ešte odoláva - dúfame však, že už nie dlho - sú učebnice manažmentu.

Náš pohľad na Jánošíka ako na manažéra nám umožňuje vysvetliť povestnú úlohu hrachu na zániku jeho firmy. Všeobecne známa historka, popisujúca "polapenie Jánošíka" má totiž evidentné logické nedostatky - ako to, že na hrachu sa pošmykol iba Jánošík a nie okolostojaci pandúri? Ako oveľa pravdepodobnejšie sa nám javí bankrot firmy, spôsobený konkurenciou (firma "Stará baba"), ktorá nečakane vrhla na slovenský (uhorský) komoditný trh značné množstvo hrachu, čím spôsobila prudký pokles jeho ceny a následný prudký pokles ceny akcii firmy Jánošík. Ak k tomu prirátame známy vysoký podiel cudzieho kapitálu na financovaní Jánošíkovej firmy, je jasné že firma Jánošík sa takto dostala do kritickej situácie. Našu teóriu potvrdzuje aj text slovenskej ľudovej piesne "čo sa stalo nové/v tem Terchovskom dvore?/Ulapeli Jánošíka/s dievčaťom v komore!" - evidentne kontakt s externou spolupracovníčkou zavinil Jánošíkovu oneskorenú reakciu na vzniknutú situáciu na uhorskej komoditnej burze a potom v podmienkach nedostatočne rozvinutých komunikačných technológií už nedokázal včas získať nové finančné zdroje, reštrukturalizovať firmu a zastaviť hrozivý pokles cien jej akcii.

Nuž, taká je pravda. Opäť sa raz ukázalo, že tzv. vyspelé krajiny so svojou vedou len znovuobjavujú to, čo naši predkovia už dávno poznali a prakticky implementovali. Veru, máme byť na čo a na koho hrdí. V tejto súvislosti je skutočne smutné, akého výsmechu sa u nás dostalo mladým podnikateľom s ich typickým úborom - červenými sakami. Veď s ohľadom na fakty o Jánošíkovom podnikateľskom odeve vyjadrené známym spojením "perečko belavé, červený dolomán" - môžme konštatovať, že títo len ctili tradície najznámejšieho predstaviteľa slovenského ľudového manažmentu.

Použitá literatúra

1. Perečko belavé, červený dolomán. Sborník materiálov k 250. výročiu smrti Jura Jánošíka. Osvetový ústav Bratislava, 1963
2. Jánošík junošík. Juraj Jánošík v ľudových piesňach a povestiach. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry 1963